Change 3. /2

16. dubna 2012 v 19:06 | Nana-chan |  Change










,, Podobáš sa na svoju matku."
Táto veta sa mi zaryla pevne do mozgových blán a nevedela sa odtrhnúť. Nevnímal som asi tak 5 sekúnd. Zobudila ma ale Sakurina matka, ktorá mi priložila jedlo pred nosom. Trošku som sa zarazil, ale keď som zdvihol pohľad na jej matku, tak mi prišla taká povedomá, presná Sakura.
Takže je určite po jej matke. Lenže tie oči !
Položila mi tanier a ja som si vzal paličky a pohostil som sa. Samozrejme som pánu Harunovi nič nepovedal. Bol som z neho naozaj nervózny. Nikto pred ním mi tak rovno nepovedal, že sa podobám na svoju matku ! Ale ako to vie ? Zastavil som uprostred jedla a spýtal som sa nervózne :
,, Pán Haruno, ako viete, že sa podobám na svoju matku ? Vy .. ste ju poznali ? "
,, Ja ... som poznal každého člena tvojej rodiny, malý Sasuke. " povedal s pobaveným. Ja a malý Sasuke ? Ehm, pane ! To sme trošku urazili !
,, Hokuto ! Neurážaj ho, síce my vśetci sme ho tak prezývali, ale ..." vložila sa do toho pani Haruno. Hokuto .. hmm, to meno som niekde počul.
,, Nom...ale no ták, veď si bol ešte bábo, keď sme ťa videli. S tvojimi rodičmi sme sa veľmi dobre poznali, Sasuke-san. Tvoj otec bol mojím najlepším priateľom. Dokonca som bol veľmi obľúbeným vo vašom klane. Asi preto, že mám čierne vlasy. Možno. "
Bol som zaskočený ... veľmi ! Nikdy by som si nemyslel, že sme ako rodina , Uchiha a Haruno klan, takí blízki. Až teraz rozumiem tú súvislosť, to udelenie žiakov do tímov podľa minulých tímov, akí boli predtým. Lenže moment ! Čo Narutovi rodičia. Na moju otázku bola hneď vložená odpoveď.
,, A taktiež ten tichučký pervezák Minato. Narutov otec. Od Jirayu sa toho fakt naučil ! Samé hovadiny nás učil." rozosmial sa pri pomyslení na staré časy. Nikdy som si nebol pomyslel, že nájdem človeka, ktorý by poznal moju rodinu až tak dobre !
,, Tvoj otec mi bol ako brat. Nikdy sme sa skoro nehádali. Teda ... o niekoho určite. " pohliadol na svoju ženu a hneď som to všetko pochopil. Takže mali spor o ženy ? ! Môj otec a až taký romantik ? To som si nedával dokopy. Nemohol som. Pretože ja som otca videl len zahmúreného a ponoreného do myšlienok. Pôsobil na mňa vždy rešpektívnym spôsobom.
Ale nikdy som si nepredstavoval, žeby mohol byť zamilovaný !
,, Ale no ták, Hokuto ! Nehovor mu to ! " snažila sa nejako zastaviť túto tému pani Haruno. Ale jej manžel sa nejako nedal odradiť. Zrazu mi pripadal tak uvoľnene, akoby bol šťastný, že ma vidí po tých rokoch. To ma tak majú radi ? Zvláštné.
,, Nom, nepochybne si ho mala taktiež rada, no nie ? A myslím, že aj on teba. Ale našťastie som si ťa získal ja. Keby si bola s ním, tak by som to asi neprežil." zosmutnel. Bol som naozaj v šoku, ani to neviem opísať ako som sa cítil. Veľmi zaujímavo ! Niekedy som sa potil, niekedy nie. Niekedy som mal chuť sa pýtať na všetko možne, niekedy som nemohol ani otázku vysloviť. Radšej som sa venoval jedlu a keď som chcel prehĺtnúť, ozvalo sa buchnutie dverí. Sakura prišla domov. Prišla do kuchyne a podala veci matke, ktoré išla nakúpiť. Bola jej tak podobná. Jej vlasy sa jej krásne ligotali a cítil som jej vôňu, ktorá bola taká jemná ... zmiešaná z čerešňovou vôňou a pachom čerstvého vzduchu. Sám som si uvedomil, ako sa na ňu pozerám, takže som radšej rýchlo odvrátil pohľad, lenže som nebol až taký nenápadný, ako som dúfal. Pán Haruno ma vtedy pozoroval a keď som sa odvrátil od Sakuriniňho chrbta, priam ma prepaľoval pohľadom. Naše oči sa stretli. Môj tep nikdy nebol taký rýchly ako teraz. Pán Haruno zmenil svoj radostný pohľad na úplny bezcitový. Už chápem, prečo ho Uchihovci mali radi ! Je presný ako my. Od hanby som odvrátil pohľad. Nikdy som si nemyslel, že to bude také trapné, ak sem prídem ! Prečo som vlastne tu ? Chcel som sa predsa rozprávať so Sakurou a nie s jej rodinou ! Či boli jej rodičia zvedaví, že kto to som, vlastne ? Kto je ten človek, ktorý zničil ich dcére život v podstate ? Pri tej myšlienke som zostal tak pár minút, keď ma v tom zobudil Hokutov hlas.
,, Sakura, dúfam, že ti nevadí, ak si toho mladíka na chvíľu požičiam. " vyznelo to skôr ako oznamovacia veta, pretože vedel, že Sakura nebude mať nič proti. Ale ! Čo ja, zatraceně ? Urobil mi znamenie, nech idem za ním a ja som šiel. Prečo mi tak pripomíňa môjho otca ? Je taký autoritatívny, že človek má pocit, akoby nemal vôbec hovoriť v jeho prítomnosti. Zvláštne, že tak zmenil hneď postoj. Keď tam nebola Sakura, správal sa ku mne vlúdne a priateľsky, ale teraz, cítim z neho chlad. Chlad, ktorý je mi veľmi známy ...
Prešli sme na verandu a pán Haruno sa posadil na drevenej podlahe, nohy mu viseli a pozoroval práve rozkvinutú čerešňu. Vietor sa jemne pohrával s jeho čiernými vlasmi, ale ak by ste sa lepšie pozreli, mal už nie veľmi viditľné šedivé vlasy. Otočil sa ku mne a naznačil, nech si vedľa neho sadnem. I tak som urobil. Pomaly zo mňa vypadlo všetok toen stres, ktorý sa mi hromadil v bruchu v kuchyni, ale tam niekde v kútiku stále bol.
,, Sasuke, teraz ti porozprávam, čo sa vlastne stalo medzi tvojím otcom a mnou." Pomaly som sa k nemu otočil hlavou a pozoroval som jeho tvár, ako sa pri tom sústredil, aby získal všetky informácie, aby žiadnu nestratil vo svojej hlave. Prehĺtol som, aby som nevyslovil žiadné slovo a aby som ho vôbec nezastavil. Keď sa ujistil, že proti tomu nič nemám pokračoval.
,, Spoznali sme sa na akadémii ....."

Flashback:
,, Héééj, to je moje miesto ! Kto ti dovolil, aby si tu sedel ?!" píšťal malý Hokuto na jedného čiernovlasého chlapca, ktorého fakt nemal rád. Prečo práve on musel sedieť na jeho mieste ?! Vedľa tej krásavici, ružovlásky !
,, Ja .. nevedel som, že je tu obsadené. " ospravedlňoval sa a chcel sa postaviť, lenže v tom sa postavila ružovláska a pozrela na Hokuta naštvaným a nespokojným pohľadom.
,, V žiadnom prípade, Fugaku, zostaň tu ! Nikam sa nepohni, inak sa s tebou nikdy nebudem baviť a ty ! Čo tu oxiduješ, Hokuto ? Nemáš koho teraz otravovať, alebo čo. Ja som chcela, aby tu Fugaku sedel, takže sa pober preč, jasné !? "
,, Háá ? Prečo ? Akože, ja sedím pri tebe, nie tento ... usmrkanec ! " ukazal na Fugakua prstom.
,, Čo prosím ? To ty si usmrkanec, nemám ťa rada, hnusíš sa mi .. preto tu chcem Fugakua ! Vypadni, Haruno ! "
.. Toto Hokuta fakt zarmútilo, ale nedal to na sebe poznať. Nikdy si nebol pomyslel, že práve jeho ... mladá láska ho mohla takto surovo odkopnúť. S odfrknutím odišiel sedieť k nejakému blonďákovi, ktorý bol povestný tým, že je veľmi tichý, ale za to dosť múdry.
Odvtedy sa Hokuto a Sayuri ( ružovláska ) neprehovoril ani slovo. Skoro.
Minato a Hokuto sa stali úžasnými priateľmi, lenže čo najviac porazilo Hokuta ? Keď ho poslali ako 17-ročného na misiu s Fugakuom a Sayuri na misiu !
Hrôza a des !
,, Nemôžem uveriť, že mňa posielaš na misiu s tými dvoma, Minato ! " áno, práve jemu, Hokagemu, to hovoril. Bol na svojho priateľa veľmi pyšný, že má to, po čom všetci snívajú. Lásku, kariéru a pod. Lenže nemal mu to za zle, vedel, čím si musel prejsť.
,, Je to nová šanca, Hokuto. Pozri, ja si s Fugakuom veľmi dobre rozumiem, mal by si to i ty skúsiť. Síce chodí so Sayuri, ale .. prekúsni to. " položil mu ruku na jeho rameno a pozrel naňho a usmial. To.. ho tak Kushina zmenila ? Je viac .. iným človekom, než bol doteraz. Čo sa žien týka, už prestal chodiť za inými ako zvykol za tie časy, keď boli ešte ,,slobodní ?" :D
Prikývol na súhlas, že tú misiu príjme, síce mal v žalúdku množstvo motýľov.
Ako tak prebiehala misia, videl, že medzi Sayuri a Fugakuom sa nič nedeje. Čo sa mohlo stať ? Vidí, ako z Fugakua vychádza neistota a akoby sa bránil tomu, aby neutiekol. Síce ho Hokuto nepoznal natoľko, aby vedel, čo sa s ním deje, ale normálny človek určite vidí, že ich vzťah už nie je taký ako predtým.
Jedného večera, keď mali sedieť pri ohni, sa stala tá udalosť. Vtedy sa s plačom Sayuri rozbehla z lesa, kde predtým s Fugakuom zmizla. Keď náhle videla Hokuta, ako na ňu hladí so smútkom v očiach, zastala. Jej slzy ho boleli a vedel, že Fugaku ju asi nechal. Nemal mu to za zlé. Nevedel prečo, ale chápal Fugakua. Veď predsa miloval Mikoto. Nie raz ich videl spolu. Rozhodol sa, že teraz aspoň bude Sayuriina opora.
Pristúpil k nej a objal. Celú misiu sa na seba ani nepozreli a teraz? Teraz sa objímajú. Sayuri to objatie vrúcne prijala a keď jej Hokuto vysvetlil, že Fugaku miluje Mikoto, tak videl, ako sa upokojuje. Už mu to nemala za zlé.
Prešli roky a z jeho a Fugakua sa stali lepší priatelia, než predtým. I s Minatom, samozrejme.
... Len všetko už potom išlo dolu vodou ! Minato zomrel, taktiež Kushina. Pre Hokuta to bola veľa strata a taktiež Mikotina a Fugakuova. Lenže viacej bolesti prišlo, keď ich opustil celý Uchiha klan, ktorý ho mal tak veľmi rád a pridal si ho medzi nich. Vedel, že chcú zahlásiť vzburu, pretože vedeli svoje. Vedeli, že oni by mali byť vzorom Konohy, nie to, aby boli zastrčený pod stôl a vyhnaní na konci Konohy. On sám, Hokuto, sa chcel na to podielať, lenže ho Fugaku nenechal.
Vedel, že Itachi ho zabije, on to vedel. V tú noc, keď bol vyvraždení, našiel malého Sasukeho, upoteného a omračeného v kaluži vody zmiešanou jeho vlastnej rodičovskej krvi. On sa oňho postaral v tú noc, ale sám 3. hokage mu ho vzal. Nemal, čo hľadať v jeho blízkosti. Odvtedy sa Hokuto uzavrel v sebe a nikomu nedôveroval.
Endflash.


,, Nikdy by som si nepomyslel, že sa dostaneš späť domov, Sasuke. Naruto je vážne po jeho rodičov a Sakura... aká bola rada, keď bola s tebou v tíme. Smejem sa tomu dosť. Pretože, mohol si byť súčasťou našej rodiny, ale ... akoby ten starík vedel, že to tak nemá byť. I tak ... som ho mal rád, ale odtiaľ - potiaľ.
Čo sa týka Sakury... nie som slepý, Sasuke. Páči sa ti, je tak? "
Nevedel som, čo na to povedať. Z jeho príbehu sa mi hrnuli slzy v očiach a zároveň husia koža si našla miesto na mojej koži. Čo mu na to povedať ? Ja ...
,, Pán Haruno, ja vašu dcéru mám rád, lnenže iba ako kamarátku. Chcel som sa s ňou porozprávať kvôli tomu, aby sme si niečo vyjasnili. V minulosti ma milovala, lenže neviem ako teraz. Chcel by som byť s ňou, aspoň priateľ.. zatiaľ."
,, To som rád .... netlač na ňu, Sasuke. Ona už nie je ako predtým. My, Haruno klan, máme iný zvyk, silu, úlohu. Ona ju už splnila. Už ju tu nič neviaže, ani ty, ani Naruto - náš Hokage. Nikto z vás ani ja, ako jej rodič jej už, bohužiaľ, nemôžeme povedať. Ona sa rozhode sama, či sa s tebou chce porozprávať, či nie. "
Vonku sa už stmievalo, to som až tak dlho bol s ním ? Ale poviem vám, že teraz mi veľmi prirástol k srdcu. Nikdy by som si nepomyslel, že sa s ním tak dobre budem baviť. Veľmi mi odľahlo. Pozrel som sa naňho a uvedomil som si, že na mňa hľadí. Jeho drsná ruka sa ma dotkne a ucítim ako je studená. Studená ... ruka muža, ktorá sa dotýkal môjho otca, matky, a všetkých mojich členov rodiny. Pousmial som sa. Lenže to, čo sa stalo potom, ma zaskočilo. Zobral ma za krkom a ..
objal.
,, Ak ešte raz ublížiš mojej dcére, prisáham ti, Sasuke, že ti to nikdy neodpustím. Ale i tak ! To som nechcel povedať. Prostě, nezabudni, že nie si sám. "
Opätoval som mu objatie. A dal mu sľub, že jeho dcére nikdy nebudem ubližovať. A to posledné ma zahrialo pri srdci.

Moja návšteva sa ukončila, práve som sa obúval a už vychádzal von, keď ma zastavila Sakura.
,, Idem s tebou, otec vravel, že mi máš niečo povedať. " Za ňou sa objavil jej otec so zdvihnutými prstami. Vyzeral teraz ako Gai-sensei. Omg ! Aj sa mu ligocú zuby ! :D :D Potlačím nutkanie sa smiať a prikývol som. Toto bude dlhý deň.


previous | next chapter
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Si tu ? Kuk XD

Hai XD 100% (1520)

Komentáře

1 Kačka Kačka | 16. dubna 2012 v 20:54 | Reagovat

Nádherný díl vážně !!! Moc se těším na pokračování x)!!

2 Kixy Kixy | 16. dubna 2012 v 22:31 | Reagovat

pokraacko :D

3 Tarei Tarei | Web | 17. dubna 2012 v 19:41 | Reagovat

Krásné :-)

4 MekiMeka MekiMeka | E-mail | Web | 18. dubna 2012 v 19:16 | Reagovat

Super!!Nemůžu se dočkat pokráčka! :-D

5 anusik3 anusik3 | 19. dubna 2012 v 17:07 | Reagovat

super teším sa na dalšie pokračko :-)  :-)

6 Kacule Kacule | 31. ledna 2013 v 22:41 | Reagovat

Jak už jsem psala pročítám si všechny tvé povídky a snad se dočkáme pokračování.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama