The Darkness of the Night 8.

13. října 2013 v 19:32 | ~Nana-chan |  The Darkness of the Night










Ráno je kľudné. Vtáčiky akoby zaliezli, nebolo ich vôbec počuť. Len vietor pofukuje. Konáre stromov sa hojdali sem a tam, to naznačilo, že aspoň nejaký ten vietor fúka. Spomeniem si na včerajší večer a zamrazí po chrbte. Úplne som zabudla na to, že som ho opäť stretla. Odkryjem sa z ľachkej prikrývky a roztrasiem sa. Moja izba sa ochladila za ten jeden večer asi tak o 10 stupňov Celzia. Myslela som si, že zamrznem. Síce bola jeseň, ale nezdalo sa mi až taká chladná, keď som bola v Štokholme. Zobrala som si z batožiny hrubé ponožky pre každý prípad a obula som si ich. Pozriem sa na hodinky a zistím, že je už po 9 ráno. Potešilo ma to, lebo aspoň budem mať čas si rozbaliť veci.
Keď som i tak spravila, išla som sa najesť. Dole ma už čakali teplé raňajky od mojich starých rodičov. Síce som im povedala, aby si už nerobili starosti, ale poznáte to. Som predsa ich milovaná vnučka, prečo by to pre mňa neurobili, keď sú so mnou a sú zatiaľ zdraví? Neodmietnem ich veľkorysosť predsa. Porozprávali mi o tom, ako sa tu všetko zmenilo, že Naruto a ostatní išli tiež študovať, poniektorí pracovať, ale chystajú sa tu tiež vrátiť, lenž enevedia kedy. Mala som strašné nutkanie sa ich opýtať na to, či nevedia niečo o slender-manovi, ale potom si zmenila názor. Oni sú starí a myslím si, že by nebolo ani múdre ich týmto zaneprázdniť. Keď som dojedla, išla som opäť hore.
Otvorila som dvere, môj dych sa zastavil. Stál v rohu izby, ako predtým v kúpeľni. Moje srdce sa rozbúšilo a môj dych si začala zvykať na pravidelné vydychovanie. Pomaly, snažila som sa bez toho, aby sa mi roztriasli ruky, zatvorila dvere.
Pozrela som sa opäť naňho, ktorý pokojne stál v rohu mojej izby. Jeho ruky mal možno zakryté pod jeho sakom, ktorý bol zaprašený a starý. Jeho tvár bola ale iná. Síce som si včera všimla i to, že ju má prasknutú, ale teaz sa mu ľavé oko akoby vytváralo, nadobudalo tvar. Zdesila som sa toho a on si to všimol.
"Áno, neviem prečo sa mi mení tvár, je to dosť divné, nikdy som to predtým nemal. Naposledy to bolo vtedy, keď som bol vedľa toho muža z deníka, ktorý si čítala." Keď mi zazvonil jeho jemný hlas v mojej hlave, moje znepokojenie a telo sa upokojilo.
"Nah! Prečo sa vždy objavíš v rohu izby?! Vieš, aký je to pre mňa šok, vidieť ťa vždy v rohu izby?" povedala som mu s urazenou tvárou. V mojej mysli sa rozoznel jeho smiech, ktorý som nikdy nepočula. Bol tlmený a sotva sa dal počuť, pretože pritom sa pokúšal ústa otvoriť a smiať sa, ale ta jeho praskajúca maska mu to nedovolila. Trošku ma pichlo pri srdci, keď som zistila, že je to v podstate veľmi úbohy tvor, až mi je to fakt ľúto. On moju lútosť hneď zacítil, vyrovnal sa a roztiahol svoje ruky po celej stene. Ten pohľad ma vyľakal, že som si zakryla ústa rukami tak silno, aby som nevykríkla na celý dom.
Stál vzpriamený, ruky sa postupne dostávali ku mne. Hneď som inštiktívne postupovala dozadu, až som narazila na stenu, ktorá bola celá posiatá jeho čiernymi, smolou pokryté, rukami.
Ten pohľad ma vydesil na toľko, že som začala potichu plakať, myslela som si, že to budú moje posledné chvíle života. Prečo som tak usúdila? Lebo jeho ruky mi postupne zašli pod tričko a dotýkali sa môjho chrbta. Cítila som tú smolu, ktorá pretekala po mojej bielej blúzke. Triasla som.
"Myslíš si, že ľútosť, tvoja ľútosť mi nejako pomôže? Hm? Už nikdy, nikdy voči mne nepociťuj lútosť, je ti to jasné?" povedal mi zvýšeným hlasom, až v mojej hlave vykrikoval. Tie slová sa mi vryli do pamäti tak, ako on chcel.
"Sasuke-kun." znenazdajky som vyslovila jeho meno. Nechcela som ho ani vysloviť, ale moje srdce, ktoré bolo na smrť vystrašené, sa muselo brániť tak, ako to malo vo zvyku. Keď som vyslovila jeho meno, čas sa akoby zastavil. Jeho ruky sa zastavili, jeho telo prestalo tak nekontrolovane triasť od zlosti...
Jeho ruky sa pomaly vynárali z mojej blúzky von, ale nezabudol sa dotknúť mojej pokožky, ktorá pod jeho dotykom mala zimomravky. Pomaly sa upokojil a sadol si na podlahu mojej izby.
Videla som, ako si zakrýva hlavu a kimoce sa dopredu a dozadu. Neviem prečo, ale vybavila sa mi ukážka z toho deníka, scénka, ktorá bola mňa strašideľna a pritom aj ľútostná.
Ale, ako už spomínal, aby som voči nemu necítila ľútosť, hneď som ten pocit skryla. Všimla som si, že jeho praskajúcu tvár obrátil na okamih ku mne, ale keď som zakryla ten pocit, vrátil sa do jeho polohy.
Síce s obavami, som sa presunula k nemu pomalými krokmi. Vyzula som si hrubé ponožky a išla som iba s bosými nohami k nemu a pomaly som sa pred ním na kolenách. Pomaly som k nemu natiahla ruku, dotkla som sa jeho bielej tváre. Jeho tvár bola chladná ako kocka ľadu, pod mojím dotykom sa pohla spoločne s jeho hlavou a keby mal oči, tak si svoje oči, možno čiernej, či inej farby, zaboril do mojich smaragdových.
"Prepáč mi to. Ja...som veľmi hladný, túžba po ľudskom mäse je dosť veľká, ale to, že prídem k tebe a čo i len mi vnikneš do mysle, hneď ma ten hlad prejde." povedal a snažil sa, aby to vravel s takou precíznosťou, aby som sa znovu nezľakla. Bol ku mne úrpimný až priveľa, si myslím, pretože to, že je hladný a túži po ľudskom mäse...tá predstava ma vydesila natoľko, že som si zmenila na neho názor. Musím si dať veľký pozor a nerozmýšľať nad tým, že s ním budem v bezpečí. Práve naopak. On je pre mňa veľkým nebezpečenstvom, aký na tejto planéte, žije.

Po tom incidente, síce mi sľúbil, že mi niečo povie a že sa opäť stretneme, sa mi už na oči neukázal.


 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 narutopovidkyapribehy narutopovidkyapribehy | 13. října 2013 v 20:21 | Reagovat

Moc hezké :D

2 Aki-chan Aki-chan | Web | 13. října 2013 v 20:21 | Reagovat

Som veľmi rada,že si pridala pokračovanie tejto poviedky milujem ju....skvelí dielik a teším sa na ďalší dielik.Len dúfam,že nakoniec to skončí happyendom.

3 michiato-biscuito michiato-biscuito | Web | 13. října 2013 v 23:22 | Reagovat

Tak som si to prečítala a... Nemala som to robiť... Teraz sa nebudem vedieť dočkať na další diel... Nana! Prečo tak skvelo píšeš? :D

4 Kajka-chan Kajka-chan | Web | 14. října 2013 v 13:35 | Reagovat

To bolo super! :3
Zo začiatku som sa obávala že nebudem vedieť o čom tento diel bude a tak.. Kedže  som si tak dobre nepamätala o čom bola predchádzajúca časť ale nakoniec to bolo úžasné! n,n .. Ako keby som sa ocitla v izbe s nimi! Za to ti dávam plný počet hviezdičiek! Teším sa na ďalšiu časť poviedky :) Arigato ^^

5 Katty Katty | 14. října 2013 v 16:45 | Reagovat

Aaah krásné moc se těším na pokračování ! :)

6 Janča-san Janča-san | Web | 14. října 2013 v 17:53 | Reagovat

Túto poviedku zbožňujem, mohla by si ju pridávať častejšie :) :)a s tou ľútosťou mal pravdu..naozaj mu jej ľútosť nepomôže ..

7 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 14. října 2013 v 18:33 | Reagovat

ooo neverím, že si pridala konečne další diel tejto skvelej poviedky, dakujem nana-chan :3 potešila si ma a poviedka..teda tento diel bol krásny, síce krátky, ale krásny :) som zvedavá čoi sa bude diať a či sa potom sasukeho tvár vráti späť alebo ostane navždy slender-manem :D

8 Mikeira Mikeira | 14. října 2013 v 19:31 | Reagovat

Mělo to jen jedinou chybu. Že to nebylo delší :D.
Zbožňuju tu povídku, hrozně se těším, co bude dál.

9 BB20 BB20 | 14. října 2013 v 21:08 | Reagovat

Super, super, super, opravdu krásné! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama