Prosinec 2013

Just for Me 9/ 23

21. prosince 2013 v 20:23 | ~Nana-chan |  Just for me
Takže, síce som mala v pláne zverejniť novú poviedku, ale povedala som si, že radšej budem pokračovať v tejto mojej vymyslenej poviedke :) Áno, musím dodať, že táto poviedka je výtvorom z mojej hlavy :3 Ok, dúfam, že sa vám táto časť bude páčiť.

PS: Túto kapitolu som písala jedným dychom :D Tá myšlienka mi nesmela uniknúť!!
PPS: Poprosím komnetáre a hviezdičky :3

Prešiel už mesiac, naša dcérka, Mikoto, už má mesiac a musím povedať, že počas tohto mesiaca to bola veľká fuška. Nie to, že som sa musel o ňu starať a tie strávené noci bez spánku, ale mňa trápila jedna vec! Mesiac som sa nemohol so Sakurou vyspať! Katastrofa!!
Hovorila mi, že nemôže pretože sa musí zotaviť po pôrode. Takže, čo som asi urobil? Nom predsa zakrúžkoval si tajne dni, ktoré prešli od pôrodu a vyčkával som, dokým nepríde tento krásny deň, ktorý ma konečne oslobodí z toho hnusného pocitu. Nemôžem uveriť, že po Sakure ešte viac túžim než normálne. Teraz je viac vyvinutejšia, má väčšie prsia, zadok... celé telo krásne tvarované. Teším, keď ho pomilujem a veľmi.

裸体 (Nahé telo) - darček od Nanaláša :D

6. prosince 2013 v 16:12 | ~Nana-chan |  18+ sasusaku poviedky
Poviedka pre všetkých, ktorí ma stále navštevujú, komentujú, hviezdičkujú... proste pre všetkých- pre vás!
Písala som ju veľmi rýchlo, takže nejaké tie preklepy mi ospravedlňte. Túto poviedku som vymyslela dneska, teda včera, takže je to taká menšia poviedka, ktorou som vám chcela spríjemniť piatok :3
PS: Pôvodne som to chcela zverejniť dávnejšie, ale vypadol mi net! :D
PPS: Nezabudnite na hviezdičky a komentáre :3

Vidím ju, ako tam stojí. V tej nádhernej jukate. Po vojne, po všetkých tých útrapach som si zvolil cestu, ktorú mi Itachi tak naznačoval, že je tou správnou. Myslela som si, že len kecá ohľadom tej harmónie duše, keď si doma, či pri blízskych ľuďom, ktorí ťa berú takého akým si. Ale po tom roku, čo som tu strávil, ja taký pocit nemám. Ja, Sasuke Uchiha sa cítim osamelejšia než inokedy. Nemôžem uveriť, že sa to vôbec ešte dá. Sakura, ktorú som tak od seba odohnal svojou hlúposťou, sa ku mne snažila ešte priblížiť, ale moja pýcha, hrdosť nezniesla pohľad na tie oči plné útrap. Utiekol som od toho svetla, lásky, dobroty, ktorá ma mohla čakať i v tej osamelej izbe, ktorú mi dala Hokage na bývanie.