Únor 2014

Memories of a Geisha 5.

28. února 2014 v 0:00 | ~Nana-chan |  Memories of a geisha
Cez okná sa predieralo do mojej izby studené svetlo, ktoré hlásilo, že je v Japonsku ďalšie ráno, plné mrazu a snehu. Pomaly som otvárala oči a pošúchala som si ich. Spustila som ruky vedľa môjho tela a porozhliadla som sa. Neviem prečo, ale vôbec to tu nespoznávam. Dala som si otázku, kde vôbec som? Pomaly som sa posadila a pozrela na hodinky. Keď som tam videla už je šesť hodín ráno a desať minút, hneď som sa išla prezliecť. Rýchlo som sa umyla a poupravila. V rýchlosti som otvorila dvere, neuvedomujúc, že už nebývam v okyii, ale i tak, som sa náhlila do kuchyne, aby som tam bola včas. Vtedy som si ani na sekundu nezastavila, aby som si premyslela, čo chcem urobiť. Nevedela som, že už nie som slúžka, ale učenica geishe.
Keď som zahla za roh, prudko som zastavila a poklonila som sa, a ospravedlnila som sa za to, že prichádzam neskoro. Stále som bola sklonená, ale prišlo mi nejaké divné, že sa nič z kuchyne neozýva. Prinútila som sa pozrieť na stôl, zastavil sa mi dych.

Memories of a Geisha 4.

25. února 2014 v 22:56 | ~Nana-chan |  Memories of a geisha
Ďakujem vám za názory, ktoré ste mi napísali, veľmi ma potešili ^^ Dúfam, že sa vám táto časť omnoho viac bude páčiť, pretože sa už nebudem riadiť príbehom z filmu, teda akože, nejaké tie informácie tam použijem, ale len nepatrné :)
Prajem krásne čítanie :3
Nezabudnite na komentáre a hviezdičky, ktoré ma vždy potešia a dokopú k ďalšej časti :3


Keď som sa pobalila, veľmi neohrabane som sa pridala k Mikoto, ktorá čakala pred našou okiou. Usmiala sa na mňa a pridala do kroku. Obzrela som sa naposledy na môj "domov", ktorý mi cez sneh, ktorý padal z neba, kýval. Mala som chuť plakať, ale keď som si spomenula, čo som si musela pretrpíť S Karin a ostatnými, ma hneď smútok prešiel a radšej som sa dívala pred seba. Pre Mikoto prišiel voz a ja som si hneď dala dokopy, že musím ísť pešo. Nastúpila, ale ja som chcela voz obísť, len ona ma zastavila:

Ieri, oggi, domani part 2. - doujinshi

25. února 2014 v 0:00 | ~Nana-chan |  Ieri, Oggi, Domani - doujinshi
Ahojte, tu máte odo mňa druhú časť tohto doujinshu :3 V tejto časti sa mi najviac nahrnuli slzy do očí, naozaj. Je to krásne spracované. Prajem vám krásne pozeranie ^^

Nezabudnite, že autorka bude pokračovať v tomto doujinshi, ale keď bude, dá mi osobne ona vedieť :3
Keď si ho prečítáte, prosím vás, dajte hviezdičku, nech viem, že ste to čítali ^^ ďakujem :)
Art by Nassel
Creative Commons License

Ieri, oggi, domani part 1. - doujinshi

22. února 2014 v 18:13 | ~Nana-chan |  Ieri, Oggi, Domani - doujinshi
18+
Zdravím vás, pamätáte si, keď som vám sľúbila doujinshi 18+? Svoj sľub som práve teraz dodržala a aj budem dodržiavať ^^ Preda len, nikdy nie je neskoro, no nie? ^^ Tento doujinshi vytvorila Nassel z tumbrlu, ktorej som sa spýtala, či tento doujinshi môžem prekladať a povolila mi to :)
Názov: Je to originál a znamená: Včera, Dnes, Zajtra (preklad z talianského jazyka)
Dej:
1. Originálne dielo opisuje Sasukeho comeback po dvoch rokov, 19-ročného.
2. Sakura opisuje jej city a spomienky zvedavej Ino, takže všetko toto, čo uvidíte, je to taký flashback o jej prvom milovaní.
A, aby ste vedeli, Ino ju k tomu donútila >.>
* Veľmi som sa snažila, aby som vystihla všetky slovíčka správne, pretože jej angličtina nie je bohviejaká, tak som snažila, pomenovala niektoré vecičky inakšie, ale majú ten istý význam, čiže použila som tam synonymá ^^
Dúfam, že sa vám táto časť páči, druhú časť sem pridám až potom, keď tu neuvidím konečne nejaké TIE KOMENTÁRE - ČIŽE POPROSÍM SI 15 KOMENTÁROV a viac, A HVIEZDIČKY :) Veď predsa, chcem tu vidieť ozveny, lebo som sa ako tak vrátila a robím vám také maličké darčeky ;)
Licencia:
Creative Commons License
Enjoy

Memories of a Geisha 3.

18. února 2014 v 22:35 | Nana-chan |  Memories of a geisha
Po dvoch rokoch... OK, toto naozaj nebudem komentovať, je to hanba hanbúca, aby som vám toto spravila. Je to odo mňa naozaj nefér, posnažím sa napraviť to, že som vás nechala tak dlho čakať! Dúfam, že sa vám tá to časť bude páčiť :3
PS: Ďakujem vám za komenty k predošlým kapitolám :3

Na ďalšie ráno som sa musela hneď obliecť a začať opäť upratovať. Karin ešte stále spala, tak som ju nemohla vôbec budiť, ak by sa tak stalo, tak by to bola katastrofa a dostala by som trest. Pomáhala mi moja milá Tekvička, ktorá ale už vyvrcholila veku, ktorý jej privodil len kladné správy. Stala sa z nej pomocníčka, alebo skôr už študentkou Karin, ktorá je vrchnou geishou celej štvrte. Ona vedie aj jej krásou, vôňou a pôvabom. Síce to na prvý pohľad nezdá, ale jej duša pokrýva väčšiu škrvnu hnevu a žiarlivosti proti všetkým geishiam v štvrti.
Pre mňa je ale najkrajšiou len jediná geisha v štvrti a tou je pani, ktorej som raz spravila zle. Pred viac ako 3 rokov. Pošpinila som meno mojej "matky" tým, že som jej popísala najdrahší hodváb, ktorý mala.
Lenže tú pani som ešte videla. Kráčala s jedným mužom, ktorý mal havranie vlasy, tvrdý pohľad, ale keď sa na ňu pozrel, jeho oči sa naplno rozžiarili. Priala by som si, aby som bola ako ona. Vravievalo sa, že ona už nie je geishou. Keď geishu "kúpi" iný muž, ale manželstvom, tak bude len jeho. Nikoho iného.
Dozvedela som sa, že sa volá Mikoto. Čierne vlasy, oči, biela pleť, láskava...niet čo dodať, je to anjel ztelesnený do ženského tela.

Sea tears 4.

9. února 2014 v 17:40 | ~Nana-chan |  Sea Tears
V roku 2012 som napísala túto poviedku, zdá sa mi, že ju potrebujem rozvinúť, a pripomenúť čitateľom, že mám aj takúto poviedku s takou tematikou :D Dúfam, že sa vám tento diel bude páčiť :)




Čakal som už 2 roky na ňu! Dva! Cez túto dobu sa mi zmenil život, ale k horšiemu. Cez tie roky som si stále dával nádej, že ju opäť uvidím, že tú morskú pannu uvidím, stále som sa každý večer pozeral na to šíre more, ktoré sa v diaľke premenil na oceán, len číri náznak toho, že je na blízku, nič - len prázdne slová, sľuby, ktoré nesplnila. Po roku čakania som sa na tú nádej v srdci ani nepozrel. Ale musím povedať, že stretnutia s ňou, i keď to boli chvíle plné nebezpečenstva, ma nahnali k tomu, aby som zmenil svoj postoj k životu. Po tom roku, čo som to s ňou vzdal a hovoril si, že niečo ako morské panny neexistujú, som usporiadal v mojom paláci oslavy, plesy. Môj domov už nebol tak zatuchnutý, začal som podnikať. Odkúpil som väčšinové územie okolo môjho domu a začal budovať dedinu.