Červenec 2016

Zmyseľ života

28. července 2016 v 21:55 | ~Nana-chan |  o z n a m y
Zdravím Vás po veľmi dĺhej dobe, moji milí návštevníci. Dostal sa mi do rúk notebook, ktorý mi nepatrí, samozrejme som si ho požičala od dobrej duše, ale konečne sa mi dostali pod prsty písmená klávesnice. Je to zvláštný pocit, keď ťukám písmená a píšem Vám nový článok, ktorý Vás priliš nepoteší. Neprídem tak skoro, len mi dajte kúsok času.

Posunula som sa. Už nadobro nebývam v mojej skromnej izbietke, ktorú som strašne milovala. Už môj detský sen je preč, že budem bývam pokojne s rodičmi. Už sa mi úplne rozplynul.
Ako som písala ešte pred pár mesiacmi, rodičia mi odišli do Nemecka, bojím sa o nich. Ja som sa napriek pocitu veľkej straty a úvah, rozhodnutia, ktoré ma stálo veľa síl - vyberanie si medzi jedinou rodinou, ktorou mám a medzi mojou jedinou láskou, muža, ktorý ma vždy podoprel a uctieva, pomáha ku každodennému úsmevu, bolo veľmi ťažké. Asi si to ani neviete predstaviť, ale keď si tým prejdete pocitíte tú bolesť tak silno, že máte chuť nemať s nikým vzťah, či len cit.

Musím sa priznať, doposiaľ som nevedela, čo je to život. Žila som v snoch ako moji blízki. Žila som v sľuboch, ktoré sa nikdy nespĺnili. Čakala som na ne, na kúpenie kníh, šiat, na lepší život. Na menej sťahovania, na priateľov a pritom som ich mala vždy vedľa mňa. Moji spolužiaci, na ktorých som bola každý deň naštvaná a smutná, mysliac, že ma nemali radi a to všetko....to všetko bolo len odraz toho, že ma samí moji rodičia utláčali do takej miery, že ma uzavreli do klietky snov.

NIE

Už je tomu koniec. Už taká nie som. Som voľná, som taká, aká som aj na mojom blogu. Zábavná, svojská, som to len JA.
Hrdá, panovačná, chladná....ale to najlepšie, čo som kedy mohla urobiť, je to, že som sa rozhodla správne. Ja, také malé vtáča v klietke, fénix, ktorý zhorel od plaču a smútku, ktorý vstal z popola do takých veľkých rozmerov, že roztavil železo klietky, ktorá ho držala, oslobodil sa. Tu sa nejedná o pubertálne dievča, ktoré pilo alkohol, alebo fajčilo, či žúrovalo, sami čitatelia vedia, že som tu bola stále, písala pre nich moje príbehy z hlavy, či inšpirované, čítali ste aj to, čo som písala o mojich pocitov. A tí, ktorí to čítate prvýkrát, ste práve zistili, kto tu sídli. Na tomto blogu.

Váhala som nad názvom článku. Najprv som dala názov: "kúsok", potom som si povedala, že Vám dám lepšie vodítko "zmyseľ", avšak doplnila som druhé slovíčko, ktoré tento článok aj obsahuje, moje pocity, oznam, ktorý je pre mňa takým výnimočným, že ho Vám musím napísať. Som konečne
voľná




--čo sa týka blogu, postupne ho dám do poriadku. Už len kúsoček počkajte, musím ale najprv pracovať, šetriť peniažky, aby som si postavila môj/náš spoločný vysnívaný domček, a samozrejme šetriť na kúpu notebooku, lebo mi peniaze nepadajú z nebies.

Ďakujem Vám všetým zo srdca
vaša Nana-chan