sakura hiden 1.1

26. března 2017 v 1:04 | ~Nana-chan |  sakura hiden slovak
Ahojte, tu je preklad prvej kapitoly, podkapitola 1., myslela som si, že bude fajn, keby som zverejnila po častiach, aby ste nečakali tak dlho na to :) Postupne zverejním ostatné podkapitolky, samozrejme, ak budú krátke, tak aj viac. A úplne na konci Vám sem dám v doc. súbore celý preklad knižky. Musím sa priznať, že to nie je take ľachké, ako som si myslela. :D Je to také zvláštné, lebo tam musím dať úplne inak slovosled, aby tie vety mali vôbec význam :D

Takže, predstavujem Vám
PS: Pridám sem aj anglickú verziu :) Za všetky chyby sa ospravedlňujem vopred, ale tak, snáď to bude ok

Sakura Hiden

originálne postavy od Masashi Kishimota
príbeh od Tomohito Ohsaki.
dizajn Sakury od Masashi Kishimota.
anglický preklad Jocelyne Allen
slovenský, neoficiálny preklad od Nana-chan len pre fanúšikov, len pre Vás :)


Spomínanie
Spomínam si na všetko. Všetky slová, ktoré mi Sasuke povedal.
"Si otravná."
Bol to pre mňa veľký šok, ale bola som tou, ktorá bola na vine. Vždy som sa pred ním predvádzala, hovorila som mu veci, ktoré by nemali vôbec byť povedané. Bola som vážne otravná.
Mm-hmm, všetko teraz má zmyseľ.
"Ty si... vážne otravná."
Táto veta bol povedaná, keď odchádzal z dediny. Bol to pre mňa zase šok, ale potom mi povedal:
"Sakura... Ďakujem ti."
A vtedy som bola naozaj zachránená. Len to ďakujem stačilo na to, aby mi dodal nádej, dodal mi nádej. Potom odišiel z dediny na dobro. Už nasledovali len dni, bez neho.

Bol to hrozný boj - nie, slovo hrozný nemôže popísať akú skázu mohla spôsobiť ten boj, tá vojna. A vtedy Sasuke prišiel naspäť.
Po skončení vojny, odišiel na púť. Povedala som mu, že chcem ísť s ním, ale on mi povedal len:
" Ty nemáš nič spoločné s mojími hriechmi," ale on pokračoval, "uvidíme sa čoskoro. Ďakujem."
A dotkol sa môjho čela prstami.
"Uvidíme sa čoskoro." "Ďakujem." Tie slová si opakujem každý deň v mojom srdci, spolu s dotykom jeho pŕst na mojom čele.
Začali sme s "si otravná", a dostali sme sa k "uvidíme sa čoskoro." Moje city sú teraz omnoho teplejšie, keď nad tým rozmýšľam.
Sasuke. Kde si teraz?
Sasuke...
Teraz som...

Kapitola 1.
Zdravotníčka, asi dva roky mladšia než Sakura, vysvetľovala obsah papierov, ktoré má Sakura v rukách. " Ako som si istá, môžete vidieť, ako sa počet pacientov s mentálnou a telesnou chorobou rapídne znížil."
"Takže to znamená, že liečba zaberá?" povedala Sakura.
"Áno, dosť zaberá."sestrička prikývla. Jej líca sa trošku začervenali, možno kvôli nervozite. "V prípade, ak sa pacientov stav nezlepšuje komunikáciou, máme kontakty s psychickým tímom, ktorý nám pomôže dostať pacienta pod kontrolu."
"Tak potom nie je tu žiadny problém." povedala Ino a prisadla si vedľa Sakury.
"Dúfam." Povedala Sakura predtým, než dodala: " Ale nepredbiehajme udalosti a radšej sa držme metódy komunikácie s pacientom. To, že nebude úspešná jedna komunikačná terapia s pacientom, nemusíme ho hneď dávať k iným tímom. Prvoradé je to, aby sme pochopili pocity a spôsob myslenia detí, čo sa tým všetkým snažia povedať. Preto sa táto klinika aj vytvorila, konieckoncov."
Prezentácia dokumentov pred nimi pokračovala, budúci policajti a plány boli uvedení, a nakoniec sa jednanie skončilo.
Sakura a Ino odišli bok po boku z nemocnice.
"Bola trošku nervózna, však?" Povedala Ino kráčajúc uličkami Konohy.
"Myslíš to dievča, čo nám povedalo tie informácie? Možno ešte nie je ešte zvyknutá na prezentovanie, len potrebuje čas."
"Mno, možno to bolo aj tým, ale ja si myslím, že mala trému, lebo jej milovaná hrdinka, Sakura Haruno, tam sedela pred ňou."
"O čom to rozprávaš?" Opýtala sa Sakura a Ino sa lyšiacky usmiala.
"Ty o tom nevieš?" Povedala, "Ty si dosť obľúbená medzi mladými. Si síce medicninja, ale silná bojovníčka. A k tomu ešte vynikajúca vo svojej práci a nádherná. A všetko to ťa robí dosť populárnou."
"Kiežby som mala aj také kvality ako ona." Pomyslela si Ino.
"Prestaň s tým." S úsmevom na tvári.
Rozprávali sa spolu o všetko možno, až zase Ino priviedla tému o práci. "Ale zdá sa, že konečne funguje, myslím Detskú kliniku."
"Zdá sa, že áno."
Už tomu bude 2 roky, čo sa Sakura dala požiadavku k vytvoreniu kliniky, zameranej na ošetrenie detí. Ich zlomených myslí a sŕdc. Požiadala o to šesť mesiacov po ukončení vojny. Pred takým silným protivníkom boli shinobi potlačení k stene, mnohí z nich spadli do beznádeje. Ale Aliancia, na čele s Narutom, stále bojovala a dodávala ostatným odvahu bojovať proti Kaguyi.
Keď prišiel mier, ľudia sa radovali, svet bol zachránený. Po vojne začalo obnovenie dedín a miest. Ako medicninja, Sakura mala na starosti veľa zranených shinobi. Niektorí chodievali k nej, aby ich ošetrila z rán, iní k nej chodievali iba kvôli jej slovám útechy. Vďaka systému, ktorý sa nastolil po vojne sa všetko dávalo do poriadku.
Ale čo s deťmi?
To Sakure prebehlo mysľou, keď uvidela Kurenai s jej dieťatkom v nemocnici. Deti, ktoré vo vojne nehraližiadnu rolu, nemuseli byť fyzicky zranené. Ale čo ich mysle?

Nemalo dopad vojny na ich myseľ, všetky tie zmeny, ktoré nastali? Videli dediny, mestá horieť, ich domovy v ruinách, naučili sa vnímať smrť svojich najbližších, videli ako im umierajú pred očami... nemalo to dopad na ich mladých dušiach?
Sakura začala zbierať všetky informácie o ľuďoch, ktorí nemocnicu navštívia, a zistila, že je tam obrovský počet detí, ktoré prišli, sťažujúc na zlé zdravie, ale fyzicky boli v poriadku.
Nemôžem ich tak nechať!
Deti sú pokladom každého mesta, dediny, ako Tretí zvyčajne hovorieval. Starší ich tak naučili, vytesali tieto slová do ich sŕdc ako spoločné porozumenie.
Sakura k vytvoreniu kliniky, ktorá by sa mala zameriavať na zlepšenie psychiky detí, sa porozprávala s jej učiteľkou, Tsunade.
"Myslím si, že je to dobrý nápad," povedala Tsunade. "Zober za to zodpovednosť Sakura, máš moje povolenie a podporu."
S Tsunadinou podporou, Sakura začala s: učením nových medikov, aby sa zamerali na komunikáciu s deťmi, jednala s Nemocnicou v Konohe, aby mala klinika miesto, kde by deti mohli byť, a potom pripravovala plán. Boli mnohé veci, s ktorými si Sakura pomohla sama, ale jej priateľka z detstva, Ino Yamanaka, jej priviedla pomoc.
"Máš veľmi zvláštnu povahu, Sakura. Mysliac si, že všetko zvládneš sama, bez akékoľvek pomoci...to som u teba ešte nevidela. Je to trošku smutné, keď nedáš priestor, aby ti niekto pomohol."
S jej pomocou a šesť mesačným pripravovaním, Sakura dokázala otvoriť kliniku. Netrvalo dlho a začali vidieť výsledky ich práce. To, čo im povedalo tá sestrička bol len zlomok ich dobrých výsledkov s pacientmi.
"Je to len kvôli pomoci, Ino. Ďakujem."
"Keď ti príde výplata a s ňou nejaký ten bonus, pozvi ma na večeru." Povedala Ino. Sakura vyprskla smiechom.
"A čo tak teraz zájsť na nejaký čaj?" Opýtala sa Ino hneď ako boli vonku.
Sakura spojila ruky a mierne sa uklonila.
"Prepáč, Ino. Musím ešte dokončiť nejaké papiere, ale snáď nabudúce?"
"Jasné!" Povedala Ino, s trošku smutným výrazom. Bála sa o Sakuru a jej zdravie, berie si na seba až príliš veľa. Sakura si to všimla, vedela, čo ten pohľad znamená, ale nedala to poznať a zamávala jej na rozlúčku. "Vidíme sa!" a začala kráčať sama uličkou.
Bolo skoro večer, ale uličky Konohy boli ešte plné. Predsa len je jar. Ľudia boli konečne voľní od ich ťažkých zimných kabátov.
"Huh? Sakura!" Zrazu počula jej meno. Ten hlas veľmi dobre poznala.
"Naruto, Hinata!" Otočila sa a uvidela ich prichádzať k nej, oblečení v ich civilnom oblečení. "Čo to má byť? Rande?"
"Jo, konečne sme voľní." Povedal Naruto.
"A čo ty, Sakura?" Opýtala sa Hinata.
"Mala som pracovné stretnutie v nemocnici."
"Počul som o tom, o... vieš o ... tej....mentálnej klinike, niečo... centre?"
"Detské terapeutické centrum." Opravila ho Sakura. "Tak, kam idete? Na večeru?"
"Áno, v Ichiraku." Povedala Hinata.
"Hei!" Naruto prišiel k nej a pošepkal jej." Sai mi dal nejakú knihu, kde sa píše, že by chlap mal pozvať ženu na večeru, a zaplatiť ju, ale v iných reštikách je to super drahé."
Sakura sa pousmiala a pozrela na mierne bledého Naruta. "To je v poriadku." zašepkala mu, "nemusíš sa tak snažiť."
"O čom sa rozprávate?" opýtala sa Hinata.
"Ále, o ničom podstatnom." Naruto sa usmial a poškrabal si brucho. "Teším sa na rámen!"
Možno kvôli gestu, Hinata vyprskla smiechom. Obaja sa na seba usmievali a Sakura sa pristihla so smiechom na perách. Bola rada za tích dvoch, je to len pár mesiacov odkedy sú títo dvaja oficiálny pár. Sakura bola pre nich rada, keď videla, ako sa hanblivá Hinata a dobrosrdečný Naruto dávajú dokopy. Bolo to počas misie, keď sa Otsutsuki Toneri snažil ukradnúť tajomstvo a moc Hyuga klanu.
Počas misie bol Naruto zranený a Hinata unesená, ale keď sa Naruto dal dokopy, zachránil nie len Hinatu ale aj celý shinobi svet pred zničeným.
Naruto si počas celej tej doby uvedomil, ako veľmi miluje Hinatu, že by bez nej nemohol byť šťastný, a to jej aj povedal. Po misii sa Naruto vrátil s Hinatou, ako jeho priateľkou, ženou. Táto správa, že je Naruto zadaný, sa rozšírila ako oheň po suchej tráve. Na začiatku si z Naruta uťahovali, jeho učitelia, ale potom s tým prestali.

A jedného dňa Sakure prišla pozvánka na ich svadbu, ktorá bude čoskoro.
"Jo..Sakura-chan, nechceš ísť s nami na rámen?" Opýtal sa Naruto s jeho typickým úsmevom.
" Pozrite, čo by som tam s vami robila? Obaja máte konečne voľno, užite si to, hlupáčik!" Pristúpila k nim zo zadu a potlačila ich dopredu. Sledovala ich ako odchádzajú. Narutoasi práve teraz povedal niečo smiešné, lebo sa Hinata rozosmiala. Vyzerali tak šťastne.
Majú šťastie. Ten pocit, ktorý mala v sebe, potlačila povzdychom. Keď sa jej objavuje takýto pocit, vždy sa ponorí do práce. Papiere, ktoré musí urobiť a plány, nad ktorými musí mať kontrolu.
Všimla si sama, že prešla do pracovného módu, bez toho, aby si to uvedomila myšlienky, pousmiala sa.


Tak tohto sa Ino bojí.


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.