The Darkness of the Night

The Darkness of the Night 10.

25. října 2013 v 16:10 | ~Nana-chan
11 komentárov v predošlej kapitole ma prinútilo pohnúť prstami a napísať vám poslednú časť Slendyho (ako ja nazývam túto poviedku) prvej série! Áno, vidíte dobre :3 Toto je posledná časť prvej série tejto poviedky. Mysliac si, že ju dneska ukončím nejakým tým otvoréným koncom.... nom, môj plán stroskotal hneď, ako si ho začala plánovať, pretože túto poviedku ja milujem a nie som asi jediná, ktorá ju má rada :3
PS: Nezabudnite na komentáre a hviezdičky :3

Stále naňho pozerajúc, slzy sa mi kotúľali, nevedela som, čo mám robiť! Ak ho tu nechám, tak jeho telo stuhne a jeho telo stratí teplo. Krv mu prestane prúdiť v tele a prestane dýchať! Čo mám robiť? Mám niekoho zavolať? Ale, čo by potom povedali? Čo ak ma obvinia z toho, že som mu ublížila. Krv na mojích rukách sa môže podať ako dôkaz, ak to neprežije! Trasúce sa ruky som dala do vlasov, ktoré boli mokré od snehových vločiek.

Výzor Slender-mana v poviedke!

24. října 2013 v 22:00 | ~Nana-chan
Cawte, takže predovšetkým, vám chcem poďakovať za tie komentáre k poviedke!!! Potešili ste ma! Len vám chcem teraz ukázať už posledný nadhľad Slender-mana v poviedke, pretože už budete čítať len o Sasukem, ktorý postupne bude človekom. Ukvite si v pamúti jeho spomienku navždy, lebo ho takto už "neuvidíte" v poviedke :3
PS: Obrázok som upravila sama :3 Aspoň tie komentáre a hviezdičky si to zaslúži, no nie? :3


The Darkness of the Night 9.

16. října 2013 v 21:59 | ~Nana-chan
9 komentárov k predošlej časti...štvete ma...ale predsa vám napíšem novú časť, ale STÁLE platí, že min. 10 komentárov (11-a viac, ak to niekto nepochopil...inak sa fakt ďalej nepohnem)

Ale moje pátranie po ňom som nikdy nepoľavila. Síce som sa mala vrátiť naspäť na univerzitu, napísala som im, že moji stari rodičia potrebujú odo mňa pomoc a požiadala som Itachiho, aby mi posielal úlohy prostredníctvom listov. Slender-man sa mi ale úspešne vždy vyhýbal. Hovorím úspešne len preto, lebo ma poriadne vystrašil toho dňa. I sama som ho nechcela vidieť, ale moje podvedomie mi vždy každú noc vravelo, aby som ho stále hľadala. V tom lese... sa každú noc niečo ozývalo. Mysliac stále na to, že to predsa nemôže byť on, som to prehliadla a nedávala na to príliš dôraz.

The Darkness of the Night 8.

13. října 2013 v 19:32 | ~Nana-chan
Tadá! Prekvapko!!
Moji milí návštevníci, ste veľmi, ale VEĽMI veľkorysí ku mne!! A preto chcem, aby ste odo mňa prijali ďalšiu čast tejto obľúbenej poviedky :3 Dúfam, že budete veľkorysí aj naďalej, dúfaaam!! :D
Prajem príjemné čítanie :3

Ráno je kľudné. Vtáčiky akoby zaliezli, nebolo ich vôbec počuť. Len vietor pofukuje. Konáre stromov sa hojdali sem a tam, to naznačilo, že aspoň nejaký ten vietor fúka. Spomeniem si na včerajší večer a zamrazí po chrbte. Úplne som zabudla na to, že som ho opäť stretla. Odkryjem sa z ľachkej prikrývky a roztrasiem sa. Moja izba sa ochladila za ten jeden večer asi tak o 10 stupňov Celzia. Myslela som si, že zamrznem. Síce bola jeseň, ale nezdalo sa mi až taká chladná, keď som bola v Štokholme. Zobrala som si z batožiny hrubé ponožky pre každý prípad a obula som si ich. Pozriem sa na hodinky a zistím, že je už po 9 ráno. Potešilo ma to, lebo aspoň budem mať čas si rozbaliť veci.

The Darkness of the Night 7.

26. července 2013 v 10:00 | ~Nana-chan
A je tu ďalšia časť, tou predošlou ste ma komentármi príliš nepotešilim, ale chápem, že ste neboli v obraze, či tu zostanem, alebo nie, takže dúfam, že to napravíte :) Napísala som tento dielik na menej slov, aby som urobila s tejto série viac častí :3 Dúfam, že moju prácu obdaríte komentármi a hviezdičkami :3 Arigato!
PS: Dúfam, že tá dĺžka nevadí :) Prajem pekné čítanie :)




Zatvorila som deník, vzala batožinu a vystúpila som z vlaku. Na vlakovej zastávke nik nebol
a s pribúdajúcou tmou sa mi začali prebúdzať zimomriavky po chrbte.
Chcela som, aby som bola čo najskôr v mojej izbe, ale po hodine čakania som sa rozhodla, i keď som mala strach, ísť pešo do domu starkých.
Stromy nado mnou číhali a ja som vedela, že ma sleduje. Možno si to len namýšľam, ale ten chladivý vietor, ktorý vial, vychádzal zo srdca lesa. Z jeho srdca.
Neviem prečo, ale môj tep sa nezrýchlil, keď som naňho pomyslela, práve naopak. Dýchala som pokojne a moja myseľ mi poskytla spomienky, ktoré som s ním zažila.
To, že mi pomohol odstrániť hnev a v podstate i to, aby som sa neponorila do tmy zúfalstva..

The Darkness of the Night 6. - pôvodná verzia

19. července 2013 v 13:00 | ~Nana-chan
Čakám na vlak, ktorý ma odvezie do Forest Hillu. Na oblohe sa hrajú oblaky, ktoré posúva prudký vietor. Príroda vie, kam ma vedie. Za mojimi starými rodičmi i za tým netvorom. V ľavej ruke držím deník, ktorý som zabalila do obalu, aby sa nerozpadol. Zvieram ho tak pevne, aby som vedela, že som ho nezabudla v izbe na stolíku. Počujem prichádzajúci vlak, zastaví a nepríjemne zabrzdí. Nastúpim doň a idem nájsť moje kupé. Keď doň vstúpim, zatvorím za sebou, posadím sa a urobím si pohodlie. Skoro nik nie je vo vlaku, som tu skoro sama, ale to ma neodradí od toho, aby som si rýchlo otvorila deník na strane, kde som skončila, čo znamená skoro na začiatok.

The darkness of the Night 5.

19. ledna 2013 v 19:34 | Nana-chan
Cítila som len príjemné teplo. Hnev ma opustil, on mi ho zobral svojou mysľou. Ako to, že som taká bezmocná, keď ho furt stretávam ? Je to tak správne ? Necítila som nič. Bola som tak omráčená, že dotyky mojich starých rodičov, ako ma vzali do náruče a odniesli domov, som vôbec necítila.
25. ferbuár sa zapisuje v mojom živote, ako ten najhorší a aj najzvláštnejší. Lenže nevedela som, čo sa bude diať po tomto incidente.

The darkness of the Night 4.

30. prosince 2012 v 22:50 | Nana-chan

Nemám zapnuté svetlo.... keci ! Mám ! :D

Je práve 25. februára. Vôbec som si neuvedomila, kedy som včera zaspala. Tá jeho myšlienka mi stále v mysli kolovala a hrala sa s mojim snami.
Do izby mi prúdi svetlo, šedé, hnusné tmavé. Pomaly otváram oči a uvedomujem si, čo sa včera stalo. Pozriem sa do okien a vidím tam sychravé počasie a dážď so snehom, ktorý bubnuje do skla môjho okna. Les sa ako strašiak rozprestiera po okrajoch poľa a číha na naše mestečko, pozoruje nás, úplne z neho srší to, že jeho pán sa vrátil.

The darkness of the Night 3.

23. prosince 2012 v 21:23 | Nana-chan

Ste úžasní ^^~ Viete prečo ? :D Lebo tút poviedku čítate, i keď je to poriadný zabiják :D Naštastie, že mám zapnuté svetlo :D

Nasledujúce dni boli ale, ku podivu, veľmi mierne a vôbec sa neukázal. Je to zvláštné. Ako to, že sa tu neukázal pomaly už mesiac, alebo dva mesiace ? Niežeby mi tu chýbal, to nie, ale bolo to dosť divné. Lebo ak ho prichytím, že mi zase stalkuje u okna, tak prisahám, že otvorím okno a zbijem ho papučou ! Ale keď si uvedomím potom, čo robím, čo potom ?

The darkness of the Night 2.

10. prosince 2012 v 23:09 | Nana-chan

••• Veľmi pekne Vám ďakujem za tie komentáre, dúfam, že aj v tejto časti,
na ktorej som si tiež dala záležať, dostanem viac komentárov ^^~
Inak stále platí to, čo mám v hornom menu ^^~ Je to len na vás ;) •••
Stále som ho ale sledovala, vôbec som z neho nepúšťala oči. Predsa len, takéto niečo sa len tak nevidí ! A hlavne také stvorenie ! S určitým strachom som ho sledovala po celý čas a to, čo robil, ma prekvapilo, milo.
Keď pomalým krôčikom prechádzal na prázdne pole, zastavil sa a jeho tvár sa posunula tak, aby sa " pozerala " hore. Na jeho bledej pokožke tváre sa usadili pomaly, takej istej farby, snežné vločky. Ruky som si dala dole do klína, slzy som ale nechala padať na moje biele šaty, keďže deka mi skĺzla až na zem. Pozorovala som ho, ani neviem dokedy.
 
 

Reklama